Výhody zateplenia PUR penou

Striekaná polyuretánová penová izolácia aplikovaná na mieste poskytuje značné výhody pre akékoľvek komerčné, rezidenčné a renovačné projekty.

Existujú niektoré rozdiely medzi penou s otvorenými bunkami a penou s uzavretými bunkami. Podrobnosti sú popísané v článku „Otvorené bunky alebo uzavreté bunky”.

Poskytuje vynikajúci tepelný odpor, a tým znižuje náklady na vykurovanie a chladenie.

PUR pena s uzavretými bunkami má najlepšie tepelnoizolačné vlastnosti medzi všetkými komerčne dostupnými tepelnými izoláciami. Na grafe dolu je zobrazené porovnanie tepelného odporu komerčne dostupných izolačných materiálov pri hrúbke 10 cm. PUR pena s uzavretými bunkami podstatné prevyšuje tepelné vlastnosti ostatných uvedených materiálov.

PUR pena sa nepredáva ako samostatný tepelnoizolačný materiál, napríklad ako polystyrénové dosky alebo minerálna vlna, predáva sa len v aplikovanom stave, preto nie je možné priame cenové porovnanie týchto materiálov.

Zateplenie bez škár a medzier.

Hlavnou výhodou zateplenia PUR penou je to, že sa pena pri expandovaní vyplní všetky medzery, škáry, dutiny aj na oko neviditeľné, tým pádom vytvorí absolútne súvislú izolačnú vrstvu, ktorú len ťažko vytvoriť pomocou iných izolačných materiálov (ani fúkanou celulózou).

Na obrázku je vidieť ako úzka medzera medzi trámom a stenou je vyplnená penou.

 

Na tomto obrázku je otvorená izolácia krovu spred ôsmimi rokmi. Izolácia plná škár a spojov.

Absencia škár v izolácii z PUR peny neumožňuje hmyzu vytvárať hniezda a tým zabraňuje jeho vniknutie dovnútra budovy.

Malá hmotnostná záťaž krovu.

Vo väčšine prípadov sa krov zatepľuje mäkkou polyuretánovou penou s otvorenými bunkami. Objemová hmotnosť takejto izolácie je od 7 do 15 kg/m3.
V prípade, že krov má 100 m2 a hrúbka izolácie je 25 cm, objemová hmotnosť:

  • 10 kg/m3 pre polyuretánovú penu s otvorenými bunkami,
  • 30 kg/m3 pre polyuretánovú penu s uzavretými bunkami a
  • cca 50 kg/m3 pre minerálnu vlnu,

potom hmotnosť izolácie by tvorila:

  • 250 kg pre polyuretánovú penu s otvorenými bunkami,
  • 750 kg pre polyuretánovú penu s uzavretými bunkami a
  • 1 250 kg pre minerálnu vlnu.

Ako je vidieť z týchto výpočtov, použitie mäkkej polyuretánovej peny pre zateplenie krovu je podstatne menej náročné na pevnosť konštrukcie. Navyše, aplikácia polyuretánovej peny s uzavretými bunkami značne zvyšuje pevnosť konštrukcie, keďže vytvára monolit s nalepenou izoláciou na krokvy a laty.

Z tohto dôvodu je mäkká polyuretánová pena najviac vhodná pre zateplenie krovov starších rodinných domov pri rekonštrukciách.

Prispôsobiteľná pre jedinečné tvary a ťažko izolovateľné konštrukcie.

Pre striekanú PUR penu je to jedno na aký tvarovaný povrch sa bude striekať, dôležité aby bol čistý, suchý a teplý. Z tohto dôvodu je možné aplikovať PUR penu na rôzne tvary konštrukcií, do dutín a škár do šikmín a pod., kde doskové, pripadne rolované tepelnoizolačné materiály jednoducho nemajú šancu.

Napríklad zateplenie takejto konštrukcie vikierov je problematické z pohľadu aplikácie doskových izolačných materiálov, pre PUR penu je to úplne jednoduché.

 

 

 

Na týchto fotkách z reálnej aplikácie je vidieť dokonalosť zateplenia tepelného mosta – miesta spojenia krovu s vencom. Žiadna iná izolácia nedokáže urobiť takúto dokonalosť.

 

Vytvára úplne adhézny a monolitický izolačný obal bez škár a bez spojov.

Na báze polyuretánov sa vyrábajú aj stavebné lepidla. Polyuretánové peny majú tiež podobné vlastnosti. Striekaná polyuretánová pena má veľmi dobrú adhéziu a pevné sa lepí takmer ku každému povrchu (vynímajúc teflónové a polyetylénové fólie). Z tohto dôvodu je samonosná už pri aplikácii, netreba ju kotviť ani inak pripevňovať alebo pridržiavať.

PUR pena vytvára úplne
adhézny a monolitický izolačný
obal bez škár a bez spojov
Minerálnu vlnu treba kotviť, a tam
často vznikajú poškodenia
Podobne aj pri kotvení
polystyrénu vnukajú
poškodenia

 

Znižuje prienik vonkajšieho hluku.

PUR pena s uzavretými bunkami dobre pohlcuje hluk, najmä basové tóny. PUR pena s otvorenými bunkami veľmi dobre pohlcuje hluk v rozsahu normálnych hlukových frekvencií.

 

 

 

 

 

Rýchla inštalácia umožňuje aby práce boli dokončené v termíne a podľa rozpočtu.

Podľa doterajších skúseností, zateplenie stredne veľkého krovu trvá jeden deň (8 až 12 hodín podľa náročnosti a hrúbky), čo je podstatné menej ako zateplenie inými izolačnými materiálmi.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kompatibilita so stavenou legislatívou a záruka po celu dobu životnosti domu.

Striekaná polyuretánová pena je úplné kompatibilná so stavebnou legislatívou EÚ, má patričné technické osvedčenia a certifikáty a môže byť použitá ako tepelná izolácia v stavebníctve.

Striekaná polyuretánová pena s uzavretými bunkami úspešne sa aplikuje viac ako 50 rokov, technológie sa zdokonaľujú, a to je záruka kvalitného a dlhotrvácneho zateplenia. Nikdy sa neusadí, nezmenšuje sa, nepretláča sa a nevytvárajú sa dutiny a tým sa zachováva efektívnosť izolácie po celú dobu životnosti domu.

 

 

 

 

 

 

Zlepšuje sa kvalita vzduchu v miestnosti.

PC simulácia preukázala, že z dôvodu veľmi dobrých tepelnoizolačných vlastností PUR peny, najmä pri zateplení tepelných mostov, nevzniká kondenzácia pary ani na vnútornom povrchu ani v tele obvodového plášťa budovy, a v kombinácii s jej fyziko – chemickými vlastnosťami zabraňuje vzniku a rastu plesniam, hnilobe a baktériám. Pri zateplení PUR penou Vám nehrozia takéto nepríjemnosti, ktoré sú znázornené na obrázkoch dolu.

Tým, že striekaná PUR pena vytvára monolitickú štruktúru bez spojov a škár, zabraňuje vniknutiu prachu a znečisťujúcim látkam z vonku

a užívate si čistý vzduch

 

Publikácia PUR pena vyhody

Otvorené bunky alebo uzavreté bunky

Posted by on June 5, 2012 in Blog | 0 comments

Otvorené bunky alebo uzavreté bunky

Striekaná polyuretánová pena je často roztriedená ako buď “s otvorenými bunkami”, alebo “s uzavretými bunkami”. Je tam niekoľko hlavných rozdielov medzi týmito dvoma typmi, čo vedie k výhodám a nevýhodám pre obe, v závislosti od aplikačných požiadaviek. Okrem toho, polyuretánová pena je veľmi univerzálny materiál, ktorý je k dispozícii v rôznych hustotách a konečných fyzikálnych vlastnostiach. Preto pre koncového užívateľa je nevyhnutné aby pochopil tieto rozdiely s cieľom vybrať si takú striekanú polyuretánovú penu, ktorá najviac vyhovuje konkrétnym aplikačným požiadavkám. Účelom tohto článku je poskytnúť prehľad o rozdieloch medzi penami s otvorenými a uzavretými bunkami. Striekaná polyuretánová pena s uzavretými bunkami (angl. closed cell  foam insulation) je jedným z najúčinnejších komerčne dostupných izolačných materiálov, so súčiniteľom tepelnej vodivosti λ ≤ 0,021 [W/m∙K]. Striekaná polyuretánová pena s uzavretými bunkami obsahuje izolačný plyn, ktorý je zachovaný v bunkách (“nadúvadlo” peny), čo spôsobuje vysoko efektívne izolačné vlastnosti materiálu. Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ charakterizuje tepelné vlastnosti materiálu a striekaná polyuretánová pena s uzavretými bunkami má najnižšiu (najlepšiu) hodnotu zo všetkých komerčne dostupných izolácií. Navyše, prirodzené vlastnosti tejto peny zaisťujú vysoko efektívnu vzduchovú bariéru, nízku priepustnosť vlhkosti a pary a vynikajúcu odolnosť voči vode. Najčastejšie používaná striekaná polyuretánová pena s uzavretými bunkami má objemovú hmotnosť približne 32 kg/m3. Roky výskumu a komerčné skúsenosti ukázali, že pena s objemovou hmotnosťou 28 až 36 kg/m3 zaisťuje optimálne izolačné a pevnostné vlastnosti pre väčšinu stavebných aplikácií. Striekaná polyuretánová pena s uzavretými bunkami, sa okrem nízkej hodnoty λ obvykle vyznačuje tuhosťou a pevnosťou. Predchádzajúce štúdie ukazujú, že sa tuhosť stavebnej konštrukcie môže zdvojnásobiť alebo trojnásobiť pri použití peny s uzavretými bunkami, efektívne je to najmä pre konštrukcie drevodomov a pre krovy.   Striekaná polyuretánová pena s otvorenými bunkami (angl. open cell  foam insulation), na druhej strane, sa obvykle nachádza v pásme objemovej hmotnosti od 7 do 18 kg/m3. Jednou z výhod, ktorú táto nižšia hustota poskytuje sú nižšie náklady, pretože náklady sú priamo závislé od hustoty (nižšia hustota = nižšie náklady), a tieto náklady niekedy môžu byť až trojnásobné nižšie. Súčiniteľ tepelnej vodivosti striekaných polyuretánových pien s otvorenými bunkami tvorí hodnotu λ od 35 do 40 [W/m∙K], napriek tomu tieto výrobky poskytujú vynikajúce tepelno-izolačné vlastnosti a vytvárajú vzduchovú bariéru. Striekaná polyuretánová pena s otvorenými bunkami je viac priepustná pre vlhkosť a paru, avšak, pena umožňuje riadené šírenie vlhkosti a pary, konzistenciu ktorej riadi staviteľ alebo projektant. Striekaná polyuretánová pena s otvorenými bunkami by sa nemala používať v exteriéri alebo v aplikáciách, kde môže byť v priamom kontakte s vodou. Striekaná polyuretánová pena s otvorenými bunkami je neuveriteľne efektívna ako zvuková bariéra, ktorá má asi dvakrát väčší zvukový odpor v bežných frekvenčných pásmach ako pena s uzavretou bunkovou štruktúrou. Striekaná polyuretánová pena s otvorenými bunkami má mäkšiu štruktúru, nižšiu pevnosť a tuhosť v porovnaní s penou s uzatvorenými bunkami.   Porovnanie základných vlastností pien s otvorenými a uzavretými bunkami sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke. Pena s uzavretými bunkami Pena s otvorenými bunkami Najvyššie izolačné vlastnosti λ ≤ 0,021 [W/m∙K] Dobré izolačné vlastnosti λ = 0,035 – 0,040 [W/m∙K] Nízka priepustnosť pary Vysoká priepustnosť pary, ale riadená Vzduchová bariéra Vzduchová bariéra v plnej hrúbke steny Zvyšuje tuhosť konštrukcie Odolnosť voči vode (hydroizolácia) Stredná hustota 28 až 36 kg/m3(existuje aj vysoká hustota cca 60 kg/m3 pre pultové strechy) Nízka hustota 7 do 18 kg/m3 Pohlcuje zvuk, a to najmä basové tóny Najlepšia zvuková pohltivosť v rozsahu  normálnych hlukových...

read more

Závislosť miernej tepelnej straty od hrúbky nástreku, alebo Akú hrúbku tepelnej izolácie aplikovať.

Posted by on June 4, 2012 in Blog | 0 comments

Závislosť miernej tepelnej straty od hrúbky nástreku, alebo Akú hrúbku tepelnej izolácie aplikovať.

Ako prvá na túto otázku napadne odpoveď: „čim hrubšie tým lepšie“. Ale hodnota miernej tepelnej straty nie je priamo úmerná hrúbke tepelnej izolácie a preto v každom prípade treba zvážiť ekonomickú efektívnosť hrúbky izolácie. Táto otázka trápila aj nás, a po konzultácii so odborníkmi z Ústavu Stavebníctva a Architektúry Slovenskej Akadémii Vied prinášame Vám niektoré vysvetlenia. Zatepľujeme nie kvôli dosiahnutiu určitej R – hodnoty, čiže určitému tepelnému odporu, ale zatepľujeme kvôli eliminácii tepelných strát.   Norma STN 73 0540-4 určuje vzorec pre výpočet miernej tepelnej straty prechodom tepla a vyzerá takto: HT = Ui ∙ Ai = [W/m2∙K] ∙ [m2] = [W/K] Kde: Ui     je súčiniteľ prechodu tepla konštrukciou, Ai       plocha konštrukcie. Z toho vyplýva, že čim menšia hodnota Ui  tým je menšia tepelná strata, a taktiež čim je menšia obvodová plocha konštrukcie Ai, tým menšia je tepelná strata. Znížiť obvodovú plochu konštrukcie je možné použitím architektonického riešenia s minimálnym faktorom tvaru budovy. Podrobnosti môžete prečítať v článku Faktor tvaru budovy. Znížiť hodnotu U je možné zvýšením hrúbky nástreku PUR peny, ale tu musíme vedieť závislosť U hodnoty od hrúbky nástreku. Keďže hodnota tepelného odporu R rastie priamoúmerne hrúbke nástreku, hodnota U klesá nepriamoúmerne hrúbke nástreku.  Pre názorné vysvetlenie sme vytvorili jednoduchý graf (Graf č. 1), preukazujúci závislosť hodnôt U a R od hrúbky nástreku PUR izolácie.   Z uvedeného grafu je vidieť, že hodnota R rastie lineárne, hodnota U  nelineárne. Každý centimeter hrúbky PUR izolácie pridáva rovnakých 0,5 bodov hodnoty R, ale v prípade U hodnoty každý ďalší centimeter izolácie vyvoláva stále menší jej pokles. Z tohto môžeme urobiť záver, že: Ekonomická efektívnosť zvýšenia hrúbky tepelnej izolácie po dosiahnutí stanoveného normou limitu prudko klesá, Ekonomická efektívnosť zateplenia klesá aj v prípade zateplenia obvodových plášťov s veľmi dobrou hodnotou tepelného odporu (napríklad zateplenie obvodových múrov z pórobetónových tvárnic je menej efektívne ako zateplenie múrov z plných tehál, alebo inak, na pórobetónové tvárnice treba aplikovať menšiu hrúbku izolácie ako na plné tehly alebo betón. Je to názorné vidieť na Grafe č. 2. Pre výpočet tepelných vlastností PUR peny bol použitý súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,02 W/m∙K.     Na tomto Grafe je názorne preukázané, ako klesá hodnota U s každým pribúdajúcim centimetrom PUR izolácie, pričom pri 10 cm krivky sa takmer pretínajú v jednom bode. Body, v ktorých sa U- krivky pretínajú s vodorovnou čiarou „Normalizovaná hodnota U“ ukazujú na potrebnú hrúbku PUR izolácie. Napríklad pri pórobetónových tvárniciach je to hrúbka cca 3 cm, pri škvarobetónových tvárniciach je to cca 5 cm, podobne aj pri plnej tehle. Poznámka ku Grafom. Pri výpočtoch boli použite súčinitele tepelnej vodivosti pre PUR penu λ = 0,02 W/m∙K, pre plnú tehlu λ = 0,7 W/m∙K, pre škvarobetón λ = 0,6 W/m∙K, pre pórobetón λ = 0,2 W/m∙K. Upozornenie: Tento graf nie je použiteľný pre iné izolácie. Normalizované hodnoty tepelného odporu konštrukcií stanovuje príloha A normy STN 73 0540-2 9. (Táto norma koncom roku 2012 bude zrušená).   Druha stavebnej konštrukcie RN [m2∙K/W], (v zátvorkách hodnota Ua [W/ m2∙K] Obnovované budovy, ostatné budovy minimálna hodnota Nové budovy odporúčaná hodnota Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným priestorom so sklonom > 45 o 2,0 3,0  (0,32) Plocha a šikmá strecha so sklonom ≤ 45 o 3,2 4,9  (0,20) Strop nad vonkajším prostredím 3,1 4,8  (0,20) Strop nad nevykurovaným priestorom 2,7 3,8  (0,25) Stena a strop medzi vnútornými priestormi s rozdielnou teplotou vnútorného vzduchu v oddelených priestoroch: do   10 K do   15 K do   20 K do   25 K nad 25 K 0 0 0 0 0,1 0,3 0,5 0,7...

read more

Faktor tvaru budovy

Posted by on June 4, 2012 in Blog | 0 comments

Faktor tvaru budovy

  Faktor tvaru budovy je pomer plochy povrchu teplo-výmenného obalu budovy k obostavanému objemu budovy. Faktor tvaru sa určí ako: Čím je tento pomer menší, tým sú lepšie podmienky pre elimináciu tepelných strát, pretože teplo, koncentrované v určitom objeme má menšiu plochu na únik. Je zaujímavé, že geometrické tvary rovnakého druhu ale rôznych rozmerov nemajú rovnaký pomer plochy k objemu, a týka sa to všetkých tvarov. Napríklad kocka. V tabuľke dolu uvedieme rôzne rozmery kociek a vypočítame faktor tvaru.   Hrana X 0,5 1 3 5 6 10 12 15,874 50 100 Hrana Y 0,5 1 3 5 6 10 12 15,874 50 100 Hrana Z 0,5 1 3 5 6 10 12 15,874 50 100 Objem, V [m3] 0,125 1 27 125 216 1 000 1 728 4 000 125 000 1 000 000 Plocha, A [m2] 1,5 6 54 150 216 600 864 1 512 15 000 60 000 Faktor tvaru, A/V, [1/m] 12,00 6,00 2,00 1,20 1,00 0,60 0,50 0,38 0,12 0,06   Ako vidíme, faktor tvaru pri zmene rozmerov kocky sa mení, pričom je vidieť trend, že s nárastom rozmerov sa zlepšuje faktor tvaru. Pre ďalší príklad zoberieme iný tvar, polovičnú kocku, Takýto tvar sa už podobá rodinnému domu. Urobíme podobnú tabuľku.   Hrana X 0,5 1 3 5 6 10 12 20 50 100 Hrana Y 0,5 1 3 5 6 10 12 20 50 100 Hrana Z 0,25 1 2 3 3 5 6 10 25 50 Objem, V [m3] 0,0625 1 14 63 108 500 864 4 000 62 500 500 000 Plocha, A [m2] 1,5 6 54 150 216 600 864 2 400 15 000 60 000 Faktor tvaru, A/V, [1/m] 24,00 12,00 4,00 2,40 2,00 1,20 1,00 0,60 0,24 0,12   Ako je vidieť z týchto dvoch tabuliek, pri rovnakom objeme 4 000 m3 faktor tvaru u kocky je lepší, 0,38 v porovnaní s 0,60 u polovičnej kocky. Keďže s vzrastajúcimi rozmermi faktor tvaru sa zlepšuje, je potom pochopiteľné, že veľké bytové domy majú, kvôli lepšiemu faktoru tvaru budovy, menšie tepelné straty. Ďalej zistime aký je rozdiel vo faktore tvaru dvoch budov s rovnakou plochou pôdorysu 59 m2 a rovnakým zastavaným objemom 159 m3. Výška stien je 3 m. Celková plocha A1 = 220 m2 Faktor tvaru (1) = 220/159 = 1,38 m-1 Celková plocha A2 = 210,3 m2 Faktor tvaru (2) = 210,3/159 = 1,32 m-1 Hoci odborníci odporúčajú aby sme sa vyhýbali nepravidelným tvarom, ako vidíme rozdiel vo faktore tvaru budov nie je až taký dramatický. Pozrieme sa na ďalší príklad. Jednopodlažná budova s väčším pôdorysom a dvojpodlažná budova s podobnou úžitkovou plochou. Toto porovnanie v podstate sme už urobili, keď porovnávali plnú a polovičnú kocku. Takže je to jednoznačné že dvojpodlažná budova má z hľadiska straty tepla prechodom výhodnejší faktor tvaru budovy. Porovnáme ešte dva podobné dvojpodlažné domy, prvý bude mať sedlovú strechu a obytné podkrovie, druhy pultovú strechu. Pôdorys oboch domov bude štvorcový. Obe budovy budú mať rovnakú úžitkovú plochu. Dom s pultovou strechou Úžitková plocha 200 m2 Zastavaný objem 550 m3 Celková obvodová plocha 420 m2 Faktor tvaru budovy 0,76 m-1 Dom so sedlovou strechou Úžitková plocha 200 m2 Zastavaný objem 501,88 m3 Celková obvodová plocha 398,2 m2 Faktor tvaru budovy 0,79 m-1   Aj v tomto prípade existuje rozdiel vo faktore tvaru, ale opäť nie je dramaticky veľký. Takže je na zvážení každého, aké architektonické riešenie si zvoliť pre novostavbu. Norma STN 73 0540-2 v tab. 8 uvádza normalizované...

read more

Výpočet tepelných strát

Posted by on May 20, 2012 in Blog | 0 comments

Výpočet tepelných strát

Tepelné straty sa členia na: • tepelné straty prechodom tepla , a • tepelné straty vetraním.   Metodológiu výpočtu tepelných strát určuje norma STN EN 12831. Pretože sa zaoberáme aplikáciou najmä tepelnej izolácie z polyuretánových pien, v tomto článku predstavíme len podstatu tepelných strát prechodom tepla.     Kroky výpočtového postupu pre vykurovaný priestor sú nasledujúce: a. Určenie hodnôt vonkajšej výpočtovej teploty a priemernej ročnej vonkajšej teploty, b. Určenie stavu priestorov (vykurovaný alebo nevykurovaný) a určenie hodnôt vnútornej výpočtovej teploty každého vykurovaného priestoru, c. Určenie rozmerových a tepelných charakteristík  všetkých stavebných konštrukcií pre všetky vykurované alebo nevykurované priestory, d. Výpočet miernej tepelnej straty prechodom a jej vynásobenie výpočtovým rozdielom teplôt; výsledok je projektovaná tepelná strata prechodom tepla.   Mierna tepelná strata prechodom tepla z vykurovaného priestoru (i) do exteriéru (e), HT,ie,  existuje v dôsledku všetkých stavebných konštrukcií a lineárnych tepelných mostov, ktoré oddeľujú vykurovaný priestor od vonkajšieho prostredia, ako sú steny, podlaha, strop, dvere, okná. HT,ie sa vypočíta podľa vzorca HT,ie = Ʃk Ak ∙ Uk ∙ ek + Ʃl Ψl ∙ ll ∙ el                    [W/K] kde: Ak je plocha stavebnej konštrukcie (k) v metroch štvorcových (m2); ek, el korekčný faktor pre expozíciu, ktorý zohľadňuje klimatické vplyvy, ako je rozličná úroveň tepelnej ochrany budovy, absorpcia vlhkosti v stavebných konštrukciách, rýchlosť vetra a teplota, pretože tieto vplyvy sa nebrali do úvahy pri určení hodnôt súčiniteľov prechodu tepla (hodnôt U) (EN ISO 6946);Národná príloha k norme STN EN 12831 určuje  v D.4.1. Preddefinovanú hodnotu pre korekčné faktory ek a el ako 1,0. Uk súčiniteľ prechodu tepla stavebnej konštrukcie (k) vo wattoch na meter a kelvin (W/m2∙K), ktorý sa vypočíta podľa: EN ISO 6946 (pre nepriesvitné konštrukcie); EN ISO 10077-1 (pre dvere a okná); Alebo z údajov európskych technických osvedčení; ll dĺžka lineárneho tepelného mosta (l) medzi interiérom a exteriérom v metroch (m); Ψl lineárny stratový súčiniteľ lineárneho tepelného mosta (l) vo wattoch na meter a kelvin (W/m∙K); Ψl sa určí jedným z nasledujúcich spôsobov: Pre hrubý odhad je možné použiť tabuľkové hodnoty uvedené v EN ISO 14683; Alebo výpočtom podľa EN ISO 10211-2. Tento výpočet neberie do úvahy nelineárne tepelné mosty. Ďalej norma uvádza metodológie výpočtu tepelných strát Projektovaná tepelná strata prechodom tepla vykurovaného priestoru (i), ΦT,i, sa vypočíta podľa vzorca ΦT,i = (HT,ie + HT,iue + HT,ig + HT,ij) ∙ (θint,i –  θe)            [W] kde: HT,ie merná tepelná strata prechodom z vykurovaného priestoru (i) do exteriéru (e)  cez obalové konštrukcie vo wattoch na kelvin (W/K); HT,iue merná tepelná strata prechodom z vykurovaného priestoru (i) do exteriéru (e) cez nevykurovaný priestor (u) vo wattoch na kelvin (W/K); HT,ig merná tepelná strata prechodom cez zeminu z vykurovaného priestoru (i) do zeminy (g) vo wattoch za ustáleného stavu (W/K); HT,ij merná tepelná strata prechodom z vykurovaného priestoru (i) do susediaceho vykurovaného priestoru (j), ktorý je vykurovaný na výrazne inú teplotu; udáva sa vo wattoch na kelvin (W/K); susediaci vykurovaný priestor môže byť v rovnakej časti budovy alebo vykurovaný priestor v susediacej časti budovy; θint,i vnútorná výpočtová teplota vykurovaného priestoru (i) v stupňoch Celzia (oC); θe vonkajšia výpočtová teplota v stupňoch Celzia (oC)   Norma STN EN 12831 obsahuje národné prílohy. Tabuľka NA.1 – Vonkajšia výpočtová teplota a priemerná ročná vonkajšia teplota (skrátená) Geografická zóna θe vonkajšia výpočtová teplota v stupňochCelzia (oC). θm,e priemerná ročná vonkajšia teplota v stupňoch...

read more

Stavebná fyzika

Posted by on May 19, 2012 in Blog | 0 comments

Stavebná fyzika

Súčiniteľ prechodu tepla konštrukciou. Súčiniteľ prechodu tepla v stavebnej fyzike, U-hodnota, je miera tepelného toku prechádzajúca cez hrúbku telesa z jednej vrstvy na druhu, keď obe vrstvy ležia pri rôznych teplotách. Charakterizuje množstvo energie za jednotku času (J/s = W), ktorá preniká cez plochu 1 m², ak je rozdiel teplôt medzi oboma vrstvami 1 K (1 K = 1oC). Jeho jednotka SI je teda W / (m2 • K) (Watt na meter štvorcový a Kelvin). Súčiniteľ prechodu tepla je osobitná vlastnosť materiálov. V podstate je určený tepelnou vodivosťou a hrúbkou použitého materiálu. U = λ / d                                                                   [W / (m2 • K] Kde: λ = súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu, [W / m • K] d = hrúbka materiálu, [m] Tepelný odpor. Prevrátená hodnota súčiniteľu prestupu tepla je tepelný odpor R (m2 • K / W) R = 1/U = d/λ                                                        [m2 · K / W] Čím je vyšší súčiniteľ prestupu tepla, tým sú horšie tepelné vlastnosti materiálu a naopak, čím vyšší tepelný odpor, tým sú lepšie izolačné vlastnosti materiálu. Tepelný odpor má analógiu s elektrotechnickým odporom, keď celkový odpor konštrukcie sa spočíta ako súhrn tepelných odporov jednotlivých vrstiev. Preto sa veľmi často používa v stavebníctve. RΣ = R1 + R2 + … + Rn Súčiniteľ tepelnej vodivosti Súčiniteľ tepelnej vodivosti je výkon (tzn. teplo za jednotku času), ktorý prejde štvorcovým metrom pomyselnej kocky s dĺžkou hrany 1 meter, ktorej jedna strana má teplotu o 1 Kelvin vyššiu ako druhá. λ = W/m ∙ K                                                             [W / m ∙ K] Základná jednotka: Watt na meter a Kelvin, značka jednotky: W.m-1.K-1 Kde: W – výkon (teplo za jednotku času W = J/s) K – Kelvin (teplotný rozdiel medzi stranami pomyselnej kocky s dĺžkou hrany 1 m, 1 K = 1 oC) m – meter, pochádza z m2/m, čiže z plochy na hrúbku Súčiniteľ tepelnej vodivosti je materiálová konštanta, ktorá sa zisťuje...

read more

Minerálna vlna alebo PUR pena?

Posted by on April 15, 2012 in Blog | 0 comments

Minerálna vlna alebo PUR pena?

“R” Rozprávka “Mýtus o izolačnej hodnote R tepelného odporu” David B. Sout V svojom článku „R Rozprávka Mýtus o izolačnej hodnote“ pán David B South zo svojich dlhoročných skúseností so zateplením ako rodinných domov tak aj chladiarenských a mraziarenských zariadení či skladov na zemiaky v USA, podrobne popisuje, prečo nie je možné porovnávať tvrdé a vláknité tepelnoizolačné materiály podľa jediného kritéria R. Tieto materiály majú rôznu štruktúru a nie je možné ich porovnávať podľa jedinej hodnoty Tepelného odporu R, tak ako nie je možné porovnávať dva pozemky len na základe ceny, pretože jeden môže byť v atraktívnom horskom prostredí, druhý zase v bažine. Ako príklad uvádza, že ak vláknitú izoláciu ponoríme do vody alebo budeme prefukovať cez ňu prudkým prúdom vzduchu (analógia vetra), tak sa hodnota tepelného odporu priblíži k nule. To iste môžeme pocítiť na príklade, že ak v chladnom a veternom počasí oblečieme na seba hrubý sveter, a vyjdeme von, tak vietor nám ten sveter prefúka a nebudeme mať pocit, že on nás hreje. To môžeme povedať aj o vlastnostiach sklenej a kamennej vlne. Sklená vlna slúži pre väčšinu pecí ako filtračné médium – rovnakú používame aj ako izoláciu. Sklená vlna sa používa ako filter pretože má malý odpor k prúdeniu vzduchu a je lacná. Inými slovami vzduch prúdi cez ňu veľmi rýchlo. Je ironické si myslieť, že zabalíme dom filtrom pre pece, ktorý ľahko prepúšťa vzdych a tým zabránime prefukovaniu domu. Priemerný dom zateplený vláknitou izoláciou so všetkými zatvorenými dverami a oknami má kombináciu úniku vzduchu, ktorá sa rovná veľkosti otvorených dverí. Aj keď budeme robiť perfektnú prácu pri inštalácii vláknitej izolácie nášho domu a dosiahnime preniknutie vzduchu z jednej strany steny na druhú blízko k nule, stále nezabránime v pohybe vzduchu cez stropnú a stenovú izoláciu vertikálne, čo v konečnom dôsledku vyvoláva veľké tepelné straty. Druhým dôvodom nemožnosti priameho porovnávania tvrdých a vláknitých izolácií je kondenzácia pár v nej a tým pádom prudké zníženie tepelného odporu. Na takýto prípad, výrobcovia vláknitých izolácií odporúčajú inštaláciu parozábrany na teplej strane izolácie, pretože para vždy prúdi z teplej do chladnej strany. Ale tepla a hladná strana ja nejasný pojem, v lete cez deň je z jednej strany, cez noc a v zime je z druhej strany. Niektorí aplikanti, aby uspokojiť každý teplu stranu dávajú parozábranu z obidvoch strán, a tu vodná para sa dostáva do pasce medzi dvoma fóliami a vzniká obrovsky problém so zhromažďovaním skondenzovanej pary, objem ktorej možno merať vedrami. Samozrejme že zle aplikovaná vláknitá izolácia prinesie viac škody ako úžitku. Aplikácia vláknitých tepelných izolácií (sklená vlna, kamenná vlna, celulózové vlákna) vyžadujú dokonalú parotesnú zabranú, zvyčajne sa aplikuje z vnútornej strany budovy, v lete cez deň je však neúčinná kvôli opačnému prúdeniu pary, a musí byť zabezpečené vetranie z opačnej strany. Tu však narážame na problém, pretože samotné vetranie izolácie prudko znižuje jej tepelné vlastnosti. Bohužiaľ, aj v súčasnosti u nás stavajú domy, kde vláknitá tepelná izolácia tvorí zavesený strop, vrchná časť ktorej je voľné prevetrávaná. Je to riešenie proti kondenzácie pár v izolácii, ale účinnosť tak aplikovanej izolácie má približné štvrtinu teoretického výpočtu, ak nie menej. Z týchto nespochybniteľných dôvodov, aplikácia striekanej na mieste RUP izolácie vyzerá ako bez kompromisné riešenie pre izoláciu budov. Z praktických skúseností autor v článku uvádza, že pri rovnakých hodnotách tepelného odporu na palec vláknitých izoláciu a PUR peny, vláknité...

read more

Čo je striekaná polyuretánová pena

Posted by on April 15, 2012 in Blog | 0 comments

Čo je striekaná polyuretánová pena

História Priekopnícke práce na polyuretánu vykonával Otto Bayer a jeho spolupracovníci v roku 1937 v Nemecku. Polyuretánové peny, vrátane striekaných polyuretánových pien, materiálov pre čalúnenie (flexibilných) pien a pod. boli vyvinuté v 50. rokoch minulého storočia. Kanaďania boli prví, kto zaviedol striekané polyuretánové peny pre stavebné aplikácie. Na konci 60. rokov minulého storočia sa striekané polyuretánové peny v USA používali ako strešný materiál. Na začiatku 70.rokov striekané polyuretánové peny s objemovou hmotnosťou 32 kg/m3 s uzavretými bunkami boli zavedené pre  izoláciu obvodových stien, pre exteriérové a interiérové aplikácie. V polovice 90. rokov boli vyvinuté peny s objemovou hmotnosťou 8 kg/m3 s otvorenými bunkami a boli uvedené na pre vnútorné použitie izolácie stien a podkroví. Prehľad Striekaná polyuretánová pena, anglická skrátka SPF (Spray polyurethane foam), je sprejová aplikácia izolačnej penovej plastickej hmoty, ktorá je v pôvodnom stave  ako kvapalina (zvyčajne dvojzložková), po aplikácii expanduje mnohonásobne (až do 120 x) pôvodného objemu. Sprayové polyuretánové peny môžu byť upravené a majú mnoho rôznych fyzikálnych vlastností v závislosti na požadovanom použití. Napríklad, rovnaké základné suroviny, ktoré môžu vytvoriť polotuhé a mäkké na dotyk izolačné peny, môžu vytvoriť aj peny s vysokou hustotou určené pre strešné pokrytie, ktoré je odolné voči chôdze a vode. Špecializované zariadenie použité pre aplikáciu polyuretánovej peny a riadne technické vzdelávanie je dôležité pre dosiahnutie najlepších výsledkov. Sprayová polyuretánová pena je kráľovnou stavebných materiálov pre viacúčelové použitie. Pri vlhkosti môže poskytnúť vysokú úroveň tepelného odporu, pričom poskytuje vzduchovú bariéru a pomoc pri riadení vlhkosti v budovách. Pre krovy, striekacia polyuretánová pena izoluje a eliminuje tepelné mosty cez spoje alebo medzery v debnení a zároveň poskytuje dlhodobý strešný systém, ktorý má životnosť v priemere viac ako 10 – 15 rokov,  a ktorý je možné rozšíriť o ďalšiu vrstvu pripadne opravovať. Ako výsledok sprej polyuretánová pena sa používa v celej rade aplikácií, napríklad na: Zastrešenie, Vzduchové bariéry, Izoláciu stien, stropov, podkrovia a suterénov v komerčných a obytných budovách, Priemyselné izolácie potrubí a nádrží, chladiarenských a mraziarenských zariadení, chladiacich komôr a klimaticky riadených objektov, ako výrobné, skladovacie a čisté miestnosti, Flotácia pre lode, člny, plávajúce doky, atď., Sprejová polyuretánová pena s vyššou hustotou sa používa na zvýšenie štrukturálnej pevnosť krídel v lietadlách. Takže čo je sprayová polyuretánová pena? Sprayová polyuretánová pena je pozoruhodný univerzálny materiál, ktorý poskytuje osvedčené riešenie pre veľkú škálu úloh v stavebníctve a spracovateľskom priemysle. Vlastnosti a výhody Aké sú výhody SPF? SPF je šetrná k životnému prostrediu, neobsahuje formaldehyd alebo chemikálie poškodzujúce ozónovú vrstvu atmosféry, šetrí energiu a znižuje používanie fosílnych palív, a tým redukuje množstvo plynov ovplyvňujúcich globálne otepľovanie. To tiež pomáha pri zabezpečení dobrej kvality vnútorného ovzdušia, vyžaduje menej energie pri výrobe tejto poprednej izolácie a znižuje množstvo energie potrebnej na dopravu a jej aplikáciu. SPF je odolná, udržuje fyzikálne vlastnosti v priebehu času, vytvára len malé množstva odpadu, a v jednom produkte (v závislosti na vzorci a projekte) môže nahradiť ďalšie tri až štyri produkty, vrátane izolácie, vzduchové zábrany, tmelov, parobrzdy a ochranu pred poveternostnými podmienkami. SPF znižuje spotrebu energie nasledujúcimi spôsobmi: Má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti (súčiniteľ tepelnej vodivosti  λ tvorí hodnotu 0,021pre peny so zavretými bunkami) Eliminuje preniknutie vzduchu Pomáha kontrolovať vlhkosť a kondenzáciu Znižuje konvektívne prúdy v stenách a podkroví Efektívnosť pri nízkych a vysokých teplotách Zabezpečuje správne prostredie tak, že vetrací systém funguje efektívnejšie Medzi ďalšie výhody patrí Uzavretá bunková štruktúra SPF pridáva konštrukčnú pevnosť a zlepuje stavebnú konštrukciu dohromady, a preto táto konštrukcia je viac odolná proti deformačným javom, spôsobenými hurikánmi...

read more